URUGUAJSKÝ CIMARRON

URUGUAJSKÝ CIMARRON

Silný a zdatný pes, ktorý dokáže ochrániť ako vás, tak aj svoj pozemok. Nejde o žiadneho ,,gaučového psa“, cimarron bude rád za dlhé prechádzky a rôzne aktivity.

Veľkou záhradou tiež nepohrdne. Práca a výcvik ho bavia a svojmu pánovi je verný.

URUGUAJSKÝ CIMARRON

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Krajina pôvodu Uruguay
Hmotnosť
Pes
38 - 45 kg
Fena
33 - 40 kg
Výška †
Pes
58 - 61 cm
Fena
55 - 58 cm
Farba
Tigrovaná, Čierna, Hnedá, Biela
Priemerný vek
12 - 14 rokov
Skupina FCI  FCI II. - Pínčovia a knírači, molosské plemená
Sekcia FCI Sekce 2 - Molosské plemená (bez skúšky z výkonu)
FCI Štandard
 

VZHĽAD

Uruguajský cimarron je stredne veľké plemeno psa s kompaktnou stavbou tela molossoidného typu. Telo je silné a robustné s pevnou kostrou. Pes má mandľovité stredne veľké oči so zvedavým výrazom.

Uši trojuholníkového tvaru sa väčšinou kupírujú do kruhu, aby tak pripomínali uši pumy. Trup je silný, krk nie príliš dlhý a kohútik pomerne výrazný. Stredne vysoko nasadený krátky chvost siaha až k pätám. Cimarron je celkovo veľmi harmonických proporcií.

POVAHA

Plemeno je veľmi verné, vyrovnané a odvážne. Jednoducho ide o výborného strážcu a ochrancu, ktorý je nadovšetko verný svojmu majiteľovi. Je ťažké opísať všeobecnú povahu týchto psov, aj jedinci z rovnakého vrhu sa dokonca môžu v určitých vlastnostiach líšiť.

Zatiaľ čo prvé šteňa môže byť pokojnejšie, druhé zase aktívne a naopak. S istotou sa však dá povedať, že cimarron potrebuje najmä včasnú a správnu socializáciu, aby sa tak mohol stať vaším štvornohým kamarátom v dospelosti.

ZDRAVIE

Cimarron nie je prešľachtené ani rozmaznané plemeno, ale práve naopak. Vznikol za drsných podmienok, a preto má tuhý koreň, čo sa zlého počasia týka.

Netrpí ani genetickými chorobami, ale napriek tomu sa u neho môžu objaviť rôzne alergie, v starobe artritída či dysplázia bedrového kĺbu. Pred kúpou sa odporúča dobre poznať históriu rodičov, či netrpeli nejakým ochorením.

STAROSTLIVOSŤ

Cimarroni majú radi pohyb a voľný priestor. Najlepšou voľbou pre život bude rozhodne záhrada s veľkým domom, do ktorého budú mať prístup. Ale ak psovi dokážete dopriať dostatok pohybu počas dňa, nebude problém chovať ho aj v byte.

Dbať by ste mali na kvalitné stravovanie, dostatok vody a pravidelné kontroly. Srsť je potrebné raz za čas vyčesať a zbaviť ju tak odumretých chlpov. Cimarrona by ste mali kúpať iba párkrát do roka v nevyhnutných prípadoch.

POHYB

Cimarron je aktívne a čulé plemeno, ktoré nebude vždy polehávať vedľa majiteľa. Naopak, sám si dokáže vypýtať pozornosť alebo vymyslieť zaujímavú hru. Určite nie je vhodnou voľbou pre zaneprázdneného majiteľa. Cimarron sa rád hrá, behá a uplatnenie nájde aj v turistike.

Dôležitý je lovecký inštinkt, ktorý má silne vyvinutý, a tak by ste mali počítať s tým, že by bolo najlepšie mať psa na vodítku. Plemeno sa rado učí a pracuje,výcvik ho baví, ale napriek tomu vaše chyby niekedy dokáže využiť vo svoj prospech. Súcov bývajú jednoduchšie, čo sa výcviku týka.

HISTÓRIA PLEMENA

Pôvod cimarrona je pomerne sporný. S istotou sa však vie, že bol dovezený španielskymi a portugalskými osadníkmi, kedy prežívali iba tí najsilnejší a najzdatnejší psy zo skupín. Dovezeným psom sa tak postupne darilo a tým, že mali dostatok potravy a žiadnych nepriateľov, začali loviť dobytok a škodiť tak svojim obyvateľom.

Mnoho psov v tejto dobe zdivočelo a začali sa množiť v takej miere, že tieto informácie stoja aj v starých dokumentoch. Vtedajší farmári však dokázali využiť honácke a strážne vlastnosti cimarrona, a tak sa z neho začal stávať klasický farmársky pes a neskôr aj lovecký. Kynologický uruguajský klub sa založil až v roku 1938.

Oficiálny klub plemena na Slovensku

URUGUAJSKÝ CIMARRON

𝓐𝓷𝓽𝓸𝓷𝓲𝓮 𝓙.

Autorka článku
 
Vytvořil Shoptet | Design Shoptetak.cz