TIROLSKÝ DURIČ
Veselý a veľmi pracovitý pes, to je tirolský durič. Plemeno je energické, priateľské a veľmi vytrvalé pri práci na stope. Keďže ide o lovecké plemeno, bude vhodný predovšetkým pre aktívneho poľovníka, ktorý psa dokáže kvalitne využiť, a to práve pri love. Aj napriek tomu, že je durič priateľský a lojálny k svojej ľudskej rodine, k malým deťom nie je príliš odporúčaný, pretože nie vždy je nadšený z ich detských hier.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Rakúsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
15 - 20 kg |
| Fena |
15 - 20 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
44 - 50 cm |
| Fena |
42 - 48 cm |
| Farba |
Čierna s pálením, červená |
| Priemerný vek |
12 - 14 rokov |
| Skupina FCI | FCI VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 1.2 - Strední duriči (S pracovnou skúškou) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Tirolský durič, alebo tiež brakýř, je stredné plemeno s vyvinutým svalstvom a hrubou krátkou srsťou. Tá sa vyskytuje v čiernej alebo červenej farbe s pálením, ale občas môžeme vidieť plemeno aj s bielymi znakmi.
Duriči majú širokú hlavu s vysoko nasadenými a širokými ušami, ktoré sú na koncoch zaoblené. Oči sú skôr veľké a majú tmavohnedé sfarbenie.
Pes má obdĺžnikový rámec s krátkymi nohami, silným trupom a dlhým chvostom, ktorý durič nosí vysoko nasadený.
POVAHA
Tohto psa rozhodne vystihuje najmä vysoká inteligencia a priateľská povaha.
Spoločnosť ľudí doslova vyžaduje a k svojmu pánovi je veľmi lojálny. Ide o veselého psa, ale napriek tomu sa tirolský durič príliš neodporúča k deťom, pretože nerád trpí ich hry.
Dokáže ich však tolerovať a deti tak berie ako súčasť svorky, ktorú je potrebné chrániť. K cudzím ľuďom sa pes správa odmerane a nedôverčivo. Agresívny rozhodne nie je, chýba mu na to určitá ostrosť.
ZDRAVIE
Tirolský durič sa teší pevnému a odolnému zdraviu, ktoré nie je narušené žiadnymi genetickými predispozíciami. Ako veľké plemeno je však náchylný na niektoré problémy s pohybovým aparátom, a to predovšetkým dysplázia kĺbov.
STAROSTLIVOSŤ
Keďže ide skôr o pracovné plemeno, ktoré je zvyknuté behať po lesoch, malo by byť zabezpečené kvalitnou ochranou proti kliešťom. Zároveň by ste po každej prechádzke mali psíka skontrolovať, či nemá nejaké zranenia.
Menšie traumy dokážete ošetriť doma, ale s veľkými ranami je potrebné zájsť k veterinárovi. Zastrihávanie pazúrov u tirolského duriča nebude veľmi potrebné, keďže si bude brúsiť pazúriky prirodzene o tvrdý povrch. Srsť postačí niekoľkokrát prečesať alebo prejsť gumovou rukavicou.
POHYB
Tirolský durič je predovšetkým lovecký a pracovný pes, ktorý sa pohybuje v lesoch a horách. Má silne vyvinutý lovecký pud, ktorý majiteľ musí usmerňovať, inak sa pes nebude dobre znášať s ďalšími domácimi zvieratami.
Tirolský durič bude robiť nenahraditeľného pomocníka najmä poľovníkom pri love. Hoci sa ľahko a jednoducho cvičí, vyžaduje pevnú ruku a správnu socializáciu. Nie je vhodným psom pre začiatočníkov.
HISTÓRIA PLEMENA
Cielený chov tirolských duričov sa začal až v 19. storočí, konkrétne v roku 1860 v Tirolsku, odkiaľ pes tiež pochádza. Pôvodnými predkami sú však keltskí duriči, ktorí začali psí líniu v horskom údolí Álp. Tirolský durič bol využívaný, ako inak, než na lov líšok alebo zajacov.
Postupom času sa vytvoril plemenný štandard a boli predstavení prvé jedince rôzneho sfarbenia. Dnes pretrvali iba dve farby, a to čierna alebo červená s pálením. Napriek tomu, že pes našiel využitie nielen v poľovníctve, ale aj ako rodinný spoločník, na našom území sa v hojnom počte rozhodne nevyskytuje.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
