TIBETSKÁ DOGA
Tibetská doga často odradí väčšinu ľudí svojím mohutným a nebojácnym vzhľadom. So správnym výcvikom a včasnou socializáciou však dokážete vychovať priateľské a pokojné plemeno.
Dogy sú extrémne lojálne, za svojho majiteľa a rodinu sú schopné bojovať do posledných síl. Potrebujú dostatok priestoru a dobre oplotený pozemok, ktorý im bude zverený na nepretržité stráženie
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Krajina pôvodu | Tibet |
Hmotnosť | |
Pes |
41 - 68 kg |
Fena |
34 - 54 kg |
Výška † |
|
Pes |
66 - 76 cm |
Fena |
61 - 71 cm |
Farba |
Čierna, Čierny s pálením, Hnedá s pálením, Hnedá, Červené zlato, Modrosivá |
Priemerný vek |
12 - 15 rokov |
Skupina FCI | FCI II. - Pínčovia a knírači, molosské plemená |
Sekcia FCI | Sekce 2 - Molosské plemená (bez skúšky z výkonu) |
FCI | Štandard |
VZHĽAD
Tibetské dogy sú mohutným psím plemenom. Môžu vážiť až cez 100 kg a merať 66 cm. Na ich robustnosti im pridáva huňatá a dlhá srsť, ktorá pokrýva celé telo, a na krku následne vytvára golier.
Farby tibetskej dogy sú pomerne rozmanité. Medzi najčastejšie sfarbenie patrí čierna, hnedá, zlatá a sivá.
Hlava dogy je mohutná s tmavými očami a zvesenými ušami. Hrudník je hlboký, chrbát rovný a pevný.
Svalnaté nohy sú zakončené mohutnými labami s pazúrmi. Chvost je silne osrstený a nesený cez chrbát do strany.
POVAHA
Už na prvý pohľad vidíme, že ide o veľmi ochranárske a ostré plemeno. Tibetská doga je lojálna k svojmu pánovi a k cudzím ľuďom sa môže správať aj agresívne. Svojho majiteľa bráni do posledných síl a je veľmi teritoriálna. Často sa stáva, že pes vyhodnotí situáciu o niečo dramatickejšie, než v skutočnosti je, a zasiahne voči cudziemu človeku príliš tvrdo.
Ide o tvrdohlavého psa, ktorý nie vždy bude chcieť slepo poslúchať každý povel. Neraz má vysoké sebavedomie a dokáže sa správať dominantne. Dôležitou súčasťou ranného života tibetskej dogy bude najmä socializácia. Vďaka nej dokážete vychovať viac-menej priateľského a pokojného psa, ktorý nebude prehnane reagovať.
ZDRAVIE
Už od šteňaťa bude dôležitá strava, aby sa zabezpečil správny vývoj kostí a kĺbov. Jedná sa o veľké plemeno psa, ktoré má tendenciu priberať, preto musíte dbať aj na správny pomer kŕmnej dávky.
Všeobecne je tibetská doga už od prírody zdravým a odolným plemenom, ale keďže ide o veľkého a mohutného psa, častým problémom budú najmä kĺby.
STAROSTLIVOSŤ
Starostlivosť o srsť nie je pri doge nijako náročná. Jej kožuch je totiž samočistiaci, nezamotáva sa a nemá tendenciu plstnatieť. Predsa len ide o psa, ktorý je vybavený hustou podsadou, a preto bude česanie v zimných mesiacoch nevyhnutné rovnako ako u iného plemena.
Predpokladá sa, že tibetská doga bude žiť skôr vonku, preto bude vhodná pravidelná kontrola zvesených uší, do ktorých sa môže dostať infekcia. Ďalej kontrola očí a strihanie pazúrov.
POHYB
Psy sa vyslovene nehodia do bytov, naopak, potrebujú pre spokojný život priestrannú záhradu s veľkým kotcom alebo búdou. Zároveň bude potrebný pravidelný kontakt s ľudskou rodinou. Váš pozemok by mal byť dobre zabezpečený a oplotený. Nie je teda potrebné spomínať, že ide o dobrého strážcu.
Tibetské dogy vedia byť tvrdohlavé, čo sa prejaví najmä pri ich výcviku. Rozhodne sa neodporúčajú pre neskúsených či začiatočníkov. Taký pes musí mať vedľa seba autoritu, niekoho, koho bude rešpektovať a nepresiahne mu cez hlavu. Hlavnou úlohou tibetskej dogy bude predovšetkým stráženie zvereného pozemku.
HISTÓRIA PLEMENA
Tibetská doga je považovaná za jedno z najstarších plemien s úplne nejasnou históriou. Tento záhadný pes pochádza z horských a veľmi nepriaznivých miest okolia Tibetu. Prvé zmienky siahajú do obdobia 19. storočia, aj napriek tomu, že plemeno preukázateľne existovalo už oveľa skôr.
Dogy slúžili ako strážne psy hospodárskych zvierat, ľudských obydlí či celých dedín. Cez deň boli väčšinou priviazané a v noci pustené do ulíc. Prví psi boli privezení do Anglicka, kde slúžili u kráľovskej šľachty. Po vojnách sa plemeno podarilo oživiť až koncom 20. storočia.