TALIANSKY VOLPINO
Hoci malý, no zato ostrý pes, ktorý nadovšetko bráni a ochraňuje svojho pána. Vyniká vysokou inteligenciou a občas aj prehnaným sebavedomím, najmä pokiaľ ide o iných psov, často aj tých veľkých.
Bude výborným rodinným, ale aj športovým parťákom pre šikovného človeka.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Krajina pôvodu | Taliansko |
Hmotnosť | |
Pes |
4,5 - 5,5 kg |
Fena |
4 - 4,5 kg |
Výška † |
|
Pes |
27 - 30 cm |
Fena |
25 - 28 cm |
Farba |
Biela, Čierna, Svetlo žltohnedá, Červená, Šampanská |
Priemerný vek |
13 - 16 rokov |
Skupina FCI | FCI V. - Špicové a primitívne plemená |
Sekcia FCI | Sekce 4 - Európski špice (bez skúšky výkonu) |
FCI | Štandard |
VZHĽAD
Volpino italiano je malý kompaktný pes s harmonickou a ľahkou stavbou tela. Ide o pomerne zriedkavé plemeno, ktoré si mnoho ľudí mýli priamo s malým alebo trpasličím špicom.
Hlava volpina má trojuholníkový tvar s úzkou tlamou a krátkymi vzpriamenými ušami, ktoré sú od seba vzdialené veľmi málo.
Na dlhší krk nadväzuje rovná chrbtová línia, ktorá sa postupne formuje do hustého osrsteného chvosta zatočeného nad chrbtom.
POVAHA
Taliansky volpino nemá rád samotu. Odchod majiteľa znáša veľmi zle a je veľmi smutný. Ide o temperamentné, bystré a inteligentné plemeno, ktoré je nesmierne verné svojmu pánovi a celej rodine.
Preteká značnou toleranciou voči deťom a nechá si veľa vecí páčiť.
Vďaka jeho sebadôvere si často trúfa aj na iných psov, ale skôr formou hry a škádlenia. Cudzích ľudí privíta ostrým štekotom, takže bude vhodným kandidátom aj na strážcu domu.
ZDRAVIE
Rovnako ako väčšina špicovitých plemien, aj volpino patrí medzi zdravé a dlhoveké psy. Medzi geneticky podmienené choroby patrí primárna luxácia šošovky, čo môže často viesť až k strate zraku.
Je preto vhodné zaobstarať si šteňa z čistokrvného chovu, kde sú jedinci na takéto ochorenia testovaní. Taliansky volpino sa priemerne dožíva okolo 16 rokov.
STAROSTLIVOSŤ
Ako už býva zvykom pri takto chlpatých plemenách, kartáčovanie a česanie bude pravidelná a častá rutina. V zimnom období je potrebné venovať sa starostlivosti o srsť častejšie, najlepšie každý deň, keď pes stráca veľa chlpov.
Mimo tohto obdobia by ste mali češať každý týždeň, aby ste predišli cuchaniu a plstnateniu. Ak by sa tak stalo, nezostane nič iné, než srsť oholiť. Pravidelná kontrola chrupu a ústnej dutiny u veterinárneho lekára by sa mala dodržiavať.
POHYB
Ak nebudete držať psa vonku na záhrade, volpino bude potrebovať pomerne veľkú dávku pohybu.
Dlhými prechádzkami alebo behom si dokáže vybíjať energiu a bude tak úplne spokojný. Taliansky volpino vyniká aj v klasických kynologických športoch, ako sú dogdancing, agility či flyball.
Naučené triky a povely si pes veľmi dlho a dobre pamätá. Rýchlo sa učí, a ak má dobre vedený výcvik, ľahko sa cvičí. Talianskeho volpina zvládne aj menej skúsený chovateľ.
HISTÓRIA PLEMENA
Plemeno talianskeho volpina bolo preukázateľne chované už od konca stredoveku na území Talianska, ale jeho pôvod pravdepodobne siaha ešte ďalej do minulosti. Plnilo úlohu spoločníka u prostých ľudí, šľachty a tiež fungovalo ako hubiteľ hlodavcov.
Talianskeho volpina môžeme vidieť na mnohých obrazoch, kde sa jeho vzhľad postupom času takmer vôbec nemenil. Ako to už býva zvykom, plemeno stratilo na popularite po druhej svetovej vojne, keď bolo na pokraji vyhynutia. Štandard plemena bol prepracovaný a obnovený v roku 1972.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
