STREDOÁZIJSKÝ PASTIERSKY PES
Plemeno síce nepatrí medzi klasické domáce zvieratá, ktoré urobia všetko, čo vám na očiach vidia, ale zato je výborným strážcom, so správnou výchovou aj rodinným psom.
Stredoázijci majú tuhý korienok a vysoký prah bolestivosti.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Rusko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
od 50 kg |
| Fena |
od 40 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
od 70 cm |
| Fena |
od 65 cm |
| Farba |
Biela, čierna, sivá, plavá, ryšavá, vlkosivá, žíhaná, škvrnitá, fľakatá |
| Priemerný vek |
13 - 15 rokov |
| Skupina FCI | FCI II. - Pínčovia a knírači, molosské plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 2 - Molosské plemená (bez skúšky z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
U stredoázijského európskeho psa je na prvý pohľad zjavný pohlavný dimorfizmus. Psy sú mohutné a veľké s robustnou kostrou na rozdiel od sučiek, ktoré sú trochu jemnejšie. Pes má stredne veľké oči tmavej farby, z ktorých vyžaruje sebavedomý výraz.
Uši sú veľké, majú trojuholníkový tvar a v krajinách pôvodu sa kupírujú. Krk je strednej dĺžky s veľkým množstvom svalov a voľnou kožou, ktorá je pre plemeno charakteristická.
Chvost je vysoko nasadený, kupíruje sa rovnako ako uši iba v krajinách pôvodu. Stredoázijec nosí chvost v línii chrbta, najmä pri akcii, inak je voľne zvesený dole. Existujú krátkosrsté aj dlhosrsté varianty tohto plemena.
POVAHA
Stredoázijský pastiersky pes jednoznačne patrí medzi vynikajúcich strážcov a ochranné psy.
Svoju rodinu miluje, prekypuje veľkou vernosťou a v prípade nebezpečenstva sa nebojí bez varovania zasiahnuť.
S deťmi si rozumie veľmi dobre, avšak je nutné svojim ratolestiam vysvetliť, ako sa majú k psovi správať. S ostatnými zvieratami dokáže vychádzať, najlepšie ak s nimi vyrastá už od šteňacieho veku.
Jedná sa o veľmi dominantné plemeno, ktoré s ostatnými psami nevychádza úplne najlepšie, pretože bolo v minulosti využívané na psie zápasy, a to sa na ňom odrazilo.
ZDRAVIE
Stredoázijský pastiersky pes je od prírody zdravé plemeno. O tom svedčí aj jeho dlhovekosť napriek výške a proporciám. Väčšina obrovských plemien sa totiž dožíva nižšieho veku.
Na druhej strane môžu stredoázijského psa postihnúť problémy najmä pohybovej sústavy, do ktorej patrí dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu. Ako šteňa by teda nemalo často chodiť po schodoch či skákať na tvrdý povrch, aby ste tak zabezpečili dobrý vývin kostí.
Dávať by ste si mali pozor aj na torziu a dilatáciu žalúdka, ktorým zabránite pokojovým režimom po kŕmení a rozdelením krmiva do menších dávok.
STAROSTLIVOSŤ
Stredoázijský pastiersky pes nemá rád predovšetkým stiesnené priestory, preto bude rád za veľkú záhradu. Jeho dlhá a hustá srsť s podsadou mu umožňuje celoročný pobyt vonku. Napriek tomu by ste psovi mali zabezpečiť nejaký prístrešok či búdu, kde sa za nepriaznivého počasia bude môcť schovať.
Česanie srsti bude potrebné najmä v zimnom období. Stredoázijci si pazúry prirodzene obrusujú o tvrdý povrch, takže často nebude potrebné ich ani ručne strihať. Zároveň netrpia na zubný kameň.
POHYB
Stredoázijskí psi sú sebavedomí a majú svoju vlastnú hlavu. Pohyb a výcvik budú nevyhnutnosťou v každodennom živote. Výchova tohto plemena je náročná a dá zabrať aj skúseným kynológom.
Pes nebude plniť pokyny, v ktorých nevidí vyšší zmysel. Svojho pána rešpektuje, ale nikdy mu nebude bezhranične podriadený ako iné plemená. Vďaka jeho veľkosti sa stredoázijský pes nehodí na klasické kynologické športy, ale bude rád za dlhé prechádzky a výlety.
HISTÓRIA PLEMENA
Stredoázijský pastiersky pes je jedným z najstarších plemien psov. Podobní psi boli videní na území Ázie, konkrétne Turkménska, už pred niekoľkými tisícročiami.
Niektorí ľudia sa domnievajú, že pes pochádza zo salašníckych či tibetských plemien, iní naopak tvrdia, že pochádza z dog alebo že sami dokonca prispeli k vzniku dogovitých plemien.
Hlavnou úlohou stredoázijských psov bolo stráženie stád a obydlí svojich majiteľov. Strety s vlkmi a medveďmi boli na každodennom poriadku, a to sa tiež odrazilo v povahe plemena. Nejedná sa o celosvetovo rozšírené plemeno.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
