SAARLOOSUV VLČIAK
Smečkový a predovšetkým spoločenský pes, ktorý často pôsobí rezervovane až nedostupne.
Naopak vlčiak je veľmi priateľský a oddaný svojmu majiteľovi, ktorému bude rád robiť spoločnosť a sprevádzať ho na prechádzkach.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Krajina pôvodu | Holandsko |
Hmotnosť | |
Pes |
36 - 41 kg |
Fena |
36 - 41 kg |
Výška † |
|
Pes |
65 - 75 cm |
Fena |
60 - 70 cm |
Farba |
Čierna, Biela, Svetlohnedá, Strieborná, Červená, Hnedá, Sivá, Modrá |
Priemerný vek |
10 - 12 rokov |
Skupina FCI | FCI I. - Ovčiarske a honičské psy |
Sekcia FCI | Sekce 1 - Ovčiaky (bez skúšky z výkonu) |
FCI | Štandard |
VZHĽAD
Saarloosov vlčiak patrí medzi veľké plemená psov. Samice sú zvyčajne o niečo menšie a ľahšie. Pes svojim vzhľadom pripomína vlka a je veľmi podobný dobre známemu československému vlčiakovi. Rozlíšiť tieto dve plemená býva problémom aj pre skúsených kynológov.
Vlčiaky majú mierne dlhšie telo, než je ich kohútiková výška. Krk, na ktorom sa najmä v zimnom období tvorí límec, je dobre osvalený a plynule prechádza do rovného a pevného chrbta. Pohyb psa je veľmi elegantný vďaka jeho dlhým nohám. Farba srsti môže byť vlkošedá, hnedá alebo svetlo krémová až biela. Nosná hrbolček by mala mať čiernu pigmentáciu. U hnedých jedincov je však možné vidieť aj pečeňové zafarbenie čumáka.
POVAHA
Saarloosov vlčiak je pes s nezvyčajnou povahou, ktorý si vytvorí pevný vzťah predovšetkým s jedným človekom a následne mu bude plne oddaný. V jeho krvi koluje vlčia krv, a preto ide o nezávislé, vnímavé a tvrdé psy, ktorí môžu byť niekedy tvrdohlaví.
K cudzím ľuďom sa vlčiaky správajú skôr neutrálne a nie sú agresívni alebo príliš obranní. Hoci majú silne vyvinutý lovecký pud, vzťah s ostatnými psami býva v poriadku, ale pozor by ste si mali dať predovšetkým pri kontakte s domácimi zvieratami. Vlčiak sa rozhodne nehodí pre zaneprázdnených a netrpezlivých majiteľov. Rád trávi čas so svojou ľudskou rodinou.
ZDRAVIE
Do čistokrvného chovu sú pripustení len testovaní a zdraví jedinci. Bohužiaľ, aj saarloosov vlčiak sa môže stretnúť s chorobami, ktoré sú väčšinou dedičného charakteru. Ako u väčšiny veľkých plemien psov, sú to predovšetkým problémy s kĺbmi – konkrétne dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu.
Ďalej psa môžu postihnúť ťažkosti so zrakom, čo môže skončiť až slepotou. Saarloosov vlčiak má charakteristické ochorenie tzv. dwarfizmus alebo zakrpatenosť, pri ktorej dochádza k neúplnému vývinu jedinca.
STAROSTLIVOSŤ
Ako už bolo spomenuté, ide o plemeno psa, ktoré má rado voľný pohyb a potrebuje denné vybitie energie fyzickou aktivitou. Saarloosov vlčiak má veľmi silnú podsadu, ktorá ho chráni pred mrazivým a nepriaznivým počasím. Preto bude potrebné pravidelne psíka vyčesávať a kontrolovať jeho srsť, obzvlášť ak sa chcete zúčastniť na psích výstavách.
Častá kúpeľ vlčiaka nie je potrebná, naopak preťahované pazúriky je potrebné udržiavať a pravidelne strihať. Ako už bolo spomenuté, ide o plemeno psa, ktoré má rado voľný pohyb a potrebuje denné vybitie energie fyzickou aktivitou.
Saarloosov vlčiak má veľmi silnú podsadu, ktorá ho chráni pred mrazivým a nepriaznivým počasím. Preto bude potrebné pravidelne psíka vyčesávať a kontrolovať jeho srsť, obzvlášť ak sa chcete zúčastniť na psích výstavách. Častá kúpeľ vlčiaka nie je potrebná, naopak preťahované pazúriky je potrebné udržiavať a pravidelne strihať.
POHYB
Saarloosov vlčiak miluje pohyb a dlhé prechádzky v prírode ho dokážu veľmi potešiť. Pozor však na jeho, už spomenutý, lovecký inštinkt, ktorý je veľmi dobre vyvinutý a pes teda nebude mať problém kedykoľvek sa vydať za zverou.
Tomuto sa dá predísť včasným a trpezlivým výcvikom rovnako ako správnou socializáciou v šteňacom veku. Pri včasnej socializácii a zoznamovaní psa s ostatnými jedincami či prostredím dokáže vlčiaka stmelit aj s ďalšími zvieracími členmi rodiny.
Plemeno je vytrvalé a ľahko zbehne dlhé vzdialenosti. Rád bude robiť spoločnosť predovšetkým športovcom a aktívnym ľuďom.
HISTÓRIA PLEMENA
Chov plemena začal už v prvej polovici 20. storočia, keď bol krížený s nemeckým ovčiakom Gerardom. Svoje meno získal po chovateľovi Leendertovi Saarloosovi. Pôvodné využitie vlčiaka malo byť predovšetkým pracovné.
Cieľom chovateľa bolo vyšľachtiť psa povahovo vyrovnaného a pomocníka pre nevidiacich. Bohužiaľ, u plemena začala prevládať vlčia bázlivá a nezkrotiteľná povaha.
Pán Saarloos sa vo svojich chovoch začal potýkať s nákazou psinkou a veľa jedincov zahynulo, pretože svoje psy nechcel nechať očkovať. Vďaka zástancom a milovníkom tohto plemena, sa v roku 1975 saarloosový ovčiak dočkal prvého zapísania do plemennej knihy. Registrácia FCI prebehla až v roku 1981.