POL'SKÝ OGAR
Doma lenivý, na prechádzke neúnavný a vytrvalý. Poľský ogar je vhodnou voľbou pre majiteľa, ktorý rád chodí na prechádzky do lesa alebo sa najlepšie sám venuje poľovníctvu.
Psy sú priateľské ako k ľuďom, tak aj k deťom. Prekypujú vysokou inteligenciou a občas aj tvrdohlavosťou.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Poľsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
25 - 32 kg |
| Fena |
20 - 26 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
56 - 65 cm |
| Fena |
55 - 60 cm |
| Farba |
Čierna s hnedou |
| Priemerný vek |
11 - 13 rokov |
| Skupina FCI | FCI VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 1.1 - Veľkí duriči (S pracovnou skúškou) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Jedná sa o masívne plemeno so silnou kostrou, ktorá svedčí skôr o psí vytrvalosti než o rýchlosti. Na mohutnej hlave nájdeme nízko nasadené, dlhé uši visiace voľne so zaoblenou špičkou.
Poľský ogar má jasne vyznačený stop a výrazné zvesené pysky. Na silnom krku sa vytvára klasický lalok.
Chrbát je dlhý, široký a svalnatý, na ktorý sa postupne napája zadok s nízko nasadeným chvostom, ktorý je nosený spustený k zemi. Pri behu je v línii chrbta.
POVAHA
Poľský durič je pokojné a priateľské plemeno, ktoré nie je prehnane aktívne, naopak, doma dokáže byť veľmi lenivé.
K svojej rodine sa správa prítulne a lojálne. S deťmi veľmi dobre vychádza, je trpezlivý a citlivý, ale dospelá osoba by mala byť vždy a všade prítomná.
K cudzím ľuďom sa poľský durič správa trochu odťažito a chvíľu mu trvá, kým začne cudzincom dôverovať. Nie je plachý ani hanblivý, čo z neho robí dobrého strážcu, ktorý hlasným štekotom vždy upozorní na novoprišlého.
ZDRAVIE
Priemerná dĺžka života poľského ogara je okolo 12–13 rokov. Títo štvornohí kamaráti veľmi dobre znášajú poveternostné podmienky a výkyvy teplôt.
Pozoruhodná je teda ich veľká odolnosť voči nízkym, ale aj vysokým teplotám. Najčastejšími problémami u týchto psov sú poruchy viečok, najmä entropium, keď sa okraj viečka stáča smerom do oka vrátane rias.
S chirurgickou liečbou tohto problému by ste však mali počkať až do úplného vyvinutia fyzického vývoja. Problematickým miestom môžu byť aj uši.
STAROSTLIVOSŤ
Pri správnej starostlivosti by ste mali dbať najmä na kvalitné krmivo a správnu kŕmnu dávku. Zožerú všetko, čo im ako majiteľ ponúknete, a to často vedie k nadváhe. Poľskí ogari môžu žiť aj v bytoch za predpokladu, že budú mať dostatok pohybu cez deň.
Mali by ste rátať aj s občasným padaním odumretých chlpov, keďže títo psi majú síce krátku, ale zato hustú podsadu. Previsnuté uši sa musia pravidelne kontrolovať, aby tak nevznikol neželaný zápal.
POHYB
Pri výletoch do prírody by ste mali brať do úvahy jeho silne vyvinutý lovecký pud. Na verejných priestranstvách a v mestách majte psa vždy na vodítku.
Poľský ogar sa výborne orientuje v teréne a vyniká prácou na stope. Svoje využitie teda nájde najmä pri love, ďalej ako terapeutický alebo záchranársky pes. Nie je najšťastnejšou voľbou pre začiatočníkov alebo neskúseného majiteľa. Vďaka jeho vysokej inteligencii, ktorá sa občas dokáže premeniť na tvrdohlavosť, nie je výcvik až taký jednoduchý.
HISTÓRIA PLEMENA
Najstaršie zmienky o podobných loveckých psoch pochádzajú z 11. storočia, ale ide iba o dohady, ktoré nie sú podložené priamymi faktami. Predtým sa jednalo o psy, ktoré boli predurčené pre kráľovské lovecké svorky.
Poliaci sú na toto plemeno veľmi hrdí, ale pes mal už niekoľkokrát namále a hrozilo mu takmer vyhynutie, a to hlavne počas druhej svetovej vojny.
O vzkriesenie poľského ogara sa zaslúžil až plukovník Piotr Kartawik, ktorý spolu s niekoľkými ďalšími psími jedincami založil chovateľskú stanicu. Prvý plemenný štandard schválený FCI vznikol v roku 1965.
