LAPINPOROKOIRA
Odolné plemeno psa s chlpatou srsťou a pracovitou povahou. Lapinporokoiry potrebujú vybiť svoju nekonečnú energiu, sú vhodné pre aktívnych ľudí, rodinu alebo jedného majiteľa.
Ich vernosť je bezhraničná. Sú to dobrí strážcovia a ochrancovia majetku. S ostatnými psami dokáže lapinporokoira dobre vychádzať.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Fínsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
15 - 24 kg |
| Fena |
15 - 24 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
48 - 54 cm |
| Fena |
43 - 49 cm |
| Farba |
Čierna, Tmavohnedá, Tmavosivá |
| Priemerný vek |
11 - 12 rokov |
| Skupina FCI | FCI V. - Špicové a primitívne plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 3 - Severskí pastieri a ovčiarski psi (bez skúšky výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Lapinský ovčiak patrí medzi ovčiarske plemená strednej veľkosti. Srsť pokrýva celé psie telo, ktoré je staviteľné aj do náročného terénu. Farba porokoira je väčšinou čierna, tmavo sivá, líščia alebo hnedá.
Srsť sa môže vyskytovať v rôznych dĺžkových variantoch. Na krátky krk nadväzuje dlhý chrbát so zužujúcim sa chvostom, na ktorom sa môže tvoriť vlajka. Farba dúhovky je oriešková až tmavo hnedá. Končatiny sú primerane dlhé k telu, zakončené okrúhlymi labkami.
Porokoira sa od príbuzného lapinského ovčiaka líši predovšetkým vzhľadom. Porokoira oveľa viac pripomína ovčiarskeho pracovného psa, zatiaľ čo lapinky sa chovajú predovšetkým pre ich exteriér.
POVAHA
Lapinporokoira je milá, priateľská a veľmi oddaná svojej rodine. S deťmi vychádza dobre a "svojich ľudí" si jednoducho drží blízko seba. Porokoira má vyvinutý lovecký pud, preto sa neodporúča k ostatným domácim miláčikom.
S inými psami dokáže vychádzať a pri správne vedenom socializačnom procese dokáže zniesť aj iné zvieratá.
Ide o dobrého strážneho psa, ktorý novoprichádzajúcich upozorní svojím hlasitým štekaním. Porokoiry sa k cudzím ľuďom môžu správať trochu chladne a odťažito, ale nikdy agresívne. Ide o plemeno, ktoré nerado trávi dlhý čas samo. Zároveň zle znáša zmenu majiteľa. Porokoira si dokáže veľmi rýchlo vytvoriť vzťah s človekom.
ZDRAVIE
Všetko isto závisí od kvality života daného jedinca. Najlepšie urobíte, keď si lapinporokoiru zaobstaráte z dobre vedeného chovateľskej stanice, kde sa psy testujú na rôzne kĺbové či dedičné ochorenia, aby sa tak mohlo predísť nežiaducim problémom. Lapinporokoiri sú zdraví, odolní a v mnohých prípadoch aj dlhovekí.
STAROSTLIVOSŤ
Porokoiry, rovnako ako iné severské plemená, boli vyšľachtené pre vonkajší chov v veľmi mrazivých teplotách. Celoročný pobyt na záhrade im rozhodne nebude prekážať, ale iba za predpokladu pravidelného kontaktu so svojou ľudskou svorkou.
Ich dlhá a na dotyk jemná srsť vyžaduje zvýšenú pozornosť len počas linutia, ktoré nastáva dvakrát do roka, najmä v zimnom a jarnom období. Staré chlpy by ste mali vyčesávať každý deň, inak si z nich môžete rovno urobiť perinu. Porokoira bude tiež vyžadovať kvalitné granule, do ktorých môžete pridávať rôzne oleje, napríklad lososový, ktorý srsti vášho psíka dodá krásny lesk. Samozrejmosťou je aj strihanie pazúrov, čistenie uší a zubov.
POHYB
Lapinskí sobí psy sú pracovné psy na vysokej úrovni. Práca ich baví a potrebujú pravidelnú záťaž. Vďaka ich inštinktom, sile a nekonečnej energii sú vhodní takmer na akýkoľvek psí šport. Medzi najčastejšie patrí mushing, dogtrekking, canicross, obedience alebo nosework. Keďže ide o trochu robustnejšieho psíka, nebude vhodný na agility, dogfrisbee či flyball, najmä kvôli opotrebovaniu kĺbov.
Porokoiry môžu byť veľmi tvrdohlavé a nie vždy sa im bude chcieť splniť každý váš príkaz. Situácie radi riešia sami. Ide o plemeno, ktoré vám chyby pri výcviku málokedy odpustí a bude si ich pamätať veľmi dlho. Dôležitá činnosť u porokoir je najmä včasná socializácia s okolím a ostatnými zvieratami.
HISTÓRIA PLEMENA
Nie nadarmo sa plemenu hovorí laponský ovčiak, rovnako ako jeho príbuzný lapinkoira, pochádza totiž zo zasnežených krajín Fínska. Psy lapinporokoiry sa využívali na stráženie sobieho stáda, majetku a táboriska.
Predkovia plemena nie sú až doteraz na sto percent známi. Počas druhej svetovej vojny väčšina psov zahynula a hrozil ich definitívny úpadok. Nadšení chovatelia zo Švédska a Fínska sa pokúsili psov zachrániť krížením s karelským medvedím psom, a to sa im nakoniec podarilo.
Štandard plemena porokoiry bol oficiálne uznáný až v roku 1966. Teraz ide o málo vyskytujúceho sa psa v Slovenskej republike.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
