KARELSKÝ MEDVEDÍ PES
Plemeno, ktoré je známe svojou robustnosťou a odolnosťou voči mrazu. Ide o lojálneho strážcu vhodného na záhradu.
Karelák vyžaduje veľa pohybu, výcviku i výchovy, pre začiatočníka by to preto mohol byť veľký oriešok.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Fínsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
25 - 28 kg |
| Fena |
17 - 20 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
54 - 60 cm |
| Fena |
49 - 55 cm |
| Farba |
Čierna, Čiernobiela |
| Priemerný vek |
11 - 15 rokov |
| Skupina FCI | FCI V. - Špicové a primitívne plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 2 - Severskí loveckí psi (Skúška z výkonu v severských krajinách) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Na prvý pohľad sa nemusí zdať, ale ide o plemeno ľahkej a obratnej konštitúcie, s inteligentným výrazom, ktoré je neustále v pozore. Ako ostatní severskí psi, tak aj karelák má celé telo pokryté veľmi hustou a bohatou srsťou s jemnou podsadou. Pes je výlučne čiernobielej farby, pričom biele miesta sú najmä na končatinách a hrudi. To sa však môže líšiť.
Má pomerne veľkú hlavu s hnedými očami a stredne veľkými ušami. Oči sú skôr malé a hlboko posadené, zatiaľ čo trojuholníkovité uši sú stredne veľké a vzpriamené. Trup a celkové telo má karelský pes pevné a veľmi dobre osvalené, prispôsobené k pohybu. Chvost musí byť vždy zatočený nad chrbtovou líniou a vysoko nasadený, podobne ako u špicov.
POVAHA
Ak hľadáte maznáčika, ktorý by vám neustále prejavoval nekonečnú lásku, pravdepodobne by ste mali hľadať inde.
Karelský medvedí pes je nesmierne lojálny a najlepšie sa hodí pre jednotlivcov.
Nikdy nebude poslúchať nikoho tak dobre ako svojho pána. Bohužiaľ, jeho puto k majiteľovi nie je dané láskou alebo závislosťou, ale čisto len lojalitou. Ide o vážne plemeno, ktoré veľmi neprejavuje city a emócie.
ZDRAVIE
Kareláci boli vyšľachtení za naozaj drsných podmienok, preto sa považuje toto plemeno za veľmi robustné a odolné voči chorobám. Karelský medveďí pes obvykle nemá žiadne špecifické zdravotné problémy ani žiadne dedičné poruchy zdravia. Ide o psov s naozaj zdravým koreňom, ktorí sa dožívajú až 15 rokov.
STAROSTLIVOSŤ
Vďaka jeho hustej a bohatej podsade je pes vhodný na celoročný pobyt vonku. Srsť karelača ho v zime zahrieva a v lete naopak ochladzuje. Na starostlivosť je veľmi nenáročný. Postačí, keď psíkovi niekoľkokrát za týždeň vyčešete srsť, aby mohli odpadať staré chlpy.
Počas obdobia línania by ste mali česanie zintenzívniť, ale tým všetka starostlivosť o srsť končí. Rovnako ako u ostatných plemien by ste mali venovať pozornosť aj ústnej hygiene, kontrole uší, očí a strihaniu pazúrikov.
POHYB
Keralísky medveďov pes je plemenom, ktoré bude vďačné za slobodný pohyb a čerstvý vzduch na záhrade. Určite to nie je klasický ,,gaučový" pes a nikdy ním nebude. Keralákov by ste nemali chovať vo väčšej svorke, mohli by vám potom prerásť cez hlavu vďaka ich dominantnej povaha. Zároveň sa zle znášajú s ostatnými psami.
Keďže majú silno vyvinutý lovecký pud, nehodia sa ani k iným zvieratám a v lese na prechádzke by ste mali keraláka vždy viesť na vôdzke. Všetko však závisí od kvality a včasnej socializácie. Ide o plemeno, ktoré potrebuje byť fyzicky, ale aj mentálne zamestnané. Ak ste nadšený cestovateľ, máte radi turistiku, psa určite beriete so sebou, bude vám za to vďačný.
Keraláka nie je vhodné chovať len ako spoločníka, je náročný na pohyb, výcvik aj výchovu. Najlepšie mu bude s nejakým aktívnym poľovníkom alebo športovcom. Je to výborný strážca.
HISTÓRIA PLEMENA
Konkrétne karelský medveďí pes nie je vôbec staré plemeno. Jeho šľachtenie začalo až na začiatku 20. storočia v oblasti Karélie na hranici Ruska a Fínska. Plemenom sa oficiálne ujalo Fínsko, keďže Rusko sa jeho chovu takmer vôbec nezúčastnilo.
Za predchodcov kareláka sa považujú všetky rôzne lajky či špice, vďaka ich stočenému chvostu nad chrbtovou líniou. Úlohou psa bolo loviť zver, medzi ktorú patrili dokonca aj losy a medvede. Korisť vždy zahnal do slepej uličky a čakal na svojho lovca. Po rusko-fínskej vojne nadšení chovatelia dokázali zhromaždiť dostatočný počet chovných jedincov a pokračovať v čistokrvnom chove.
Popularita karelského medveďieho psa sa potom rozhodne rozšírila, ale najväčšie zastúpenie tohto plemena stále nájdeme vo Fínsku, Švédsku a Nórsku.
