JEZEVČÍK
Malý štvornohý kamarát, ktorý hravo zaujme miesto člena vašej rodiny. Jazvečíky sa ľahko prilipnú k jednému človeku a potom ťažko znášajú odlúčenie.
Hoci ide o krátkonohého psa, je veľmi obratný, rýchly a dokáže byť užitočný pri práci na stope.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Nemecko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
do 9kg |
| Fena |
do 9kg |
| Výška † |
|
| Pes |
Nie je uvedené |
| Fena |
Nie je uvedené |
| Farba |
Červené, červeno-žlté, žlté, čierno-pálené, tigrínané, žíhané |
| Priemerný vek |
12 - 14 rokov |
| Skupina FCI | FCI IV. - Jezevčíci (s výkonnostnou skúškou.) |
| Sekcia FCI | Sekce - Malopočetná skupina psov - nerozdeľuje sa na sekcie |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Jezevčík je pes malého vzrastu. Jeho telo je predĺžené a svalnaté. Pes má v pomere k telu veľmi krátke končatiny, ale napriek tomu vás prekvapí svojou rýchlosťou a obratnosťou.
Rasa jezevčík môže byť krátkosrstá, drsnosrstá alebo dlhosrstá. Ďalej psa delíme podľa veľkosti na štandardného, trpasličieho a králičieho.
Farebné varianty srsti môžu byť rozmanité. Najčastejšie uvidíme čierneho jezevčíka s hnedým (oranžovým) pálením, ale taktiež hnedého s pálením, červeného, žltého alebo brindlovaného.
POVAHA
Jednou z najčastejších vlastností jezevčíkov je tvrdohlavosť a urazlivosť. Na druhej strane ide o inteligentné, bystré a empatické stvorenie, ktoré ľahko nájde spojenie s človekom. Svojmu majiteľovi je veľmi lojálny a oddaný, obvykle si z celej rodiny vyberie len jednu osobu, s ktorou si následne vytvorí vzťah.
Je priateľský a milý, k deťom sa správa slušne a neagresívne. Avšak je dôležité deťom vysvetliť, ako sa majú k psíkovi správať. Jezevčík určite nepatrí medzi strážne psy, ale novoprichádzajúceho vám dá hlasito najavo.
ZDRAVIE
Jezevčík, rovnako ako ostatné malé plemená psov, sa dožíva okolo 14 rokov. Pri správnom životnom štýle nie sú výnimkou ani 18-roční jedinci. Bohužiaľ, ani oni sa nevyhýbajú zdravotným komplikáciám.
Medzi tie najčastejšie patria hlavne problémy s chrbticou, ktoré sú spôsobené atypickou postavou psa s dlhým chrbtom. Jezevčíky môžu trpieť bolestivými výherniami platničiek, ktoré sa musia riešiť operatívne a často sa stáva, že pes dokonca ochrnú na zadné končatiny. S jezevčíkom by ste sa mali vyhýbať častému schodistiu, tvrdému asfaltu a skákaniu.
STAROSTLIVOSŤ
Jezevčík je, najmä kvôli svojej veľkosti, väčšinou domáci člen rodiny, ktorý žije v byte. S tým súvisí aj dôsledok nedostatku výcviku alebo priberania na váhe, ktorý môže mať fatálne následky. Určite by ste mali dbať na jedálniček vášho psa, predovšetkým kvôli jeho stavbe tela.
Najmenej náročná varianta, pokiaľ ide o srst, je určite krátkosrstá. Stačí, keď psíka niekoľkokrát prečešete. U dlhosrstých variant sa môžete stretnúť s pichľavými bodliakmi alebo špinou. Často sa stáva, že jezevčíkom zarastajú pazúriky alebo sú príliš predĺžené. Preto bude vhodné aspoň raz mesačne strihať, ak pes nemá možnosť pazúriky prirodzene obrobiť.
Jezevčík je, najmä kvôli svojej veľkosti, väčšinou domáci člen rodiny, ktorý žije v byte. S tým súvisí aj dôsledok nedostatku výcviku alebo priberania na váhe, ktorý môže mať fatálne následky. Určite by ste mali dbať na jedálniček vášho psa, predovšetkým kvôli jeho stavbe tela.
Najmenej náročná varianta, pokiaľ ide o srst, je určite krátkosrstá. Stačí, keď psíka niekoľkokrát prečešete. U dlhosrstých variant sa môžete stretnúť s pichľavými bodliakmi alebo špinou. Často sa stáva, že jezevčíkom zarastajú pazúriky alebo sú príliš predĺžené. Preto bude vhodné aspoň raz mesačne strihať, ak pes nemá možnosť pazúriky prirodzene obrobiť.
POHYB
Hoci sa takí tvorovia nemusia zdať, dokážu byť veľmi aktívni a prekvapiť svojou pohyblivosťou. Odporúča sa zapájať jezevčíka do rôznych športov, či už je to beh, plávanie alebo výlety. To vám umožní vychovať správne vyváženého psa s primeranou váhou.
Dôležitá je tiež socializácia, pri ktorej budete šteňa zoznamovať s cudzím prostredím a novými situáciami. Inak by sa mohlo vyskytnúť nežiaduce správanie v podobe bázlivosti alebo naopak agresie. Jezevčíky by nemali byť fyzicky preťažovaní a predovšetkým by sa mal brať ohľad aj na ich spomínanú chrbticu.
HISTÓRIA PLEMENA
História jazvečíkov siaha až do Starovekého Egypta, kde boli psy prvýkrát zobrazené na rôznych sochách. Tieto psy boli primárne určené hlavne na lov bobrov, králikov, prípadne vyder a jazvecov. V roku 1888 vznikla prvá chovateľská stanica jazvečíkov, ktorá sídlila v Nemecku. Už vtedy rozlišovala jazvečíky podľa typu srsti, teda na hladkosrsté, drsnosrsté alebo dlhosrsté.
Najstarším a najbežnejším typom hladkosrstého jazvečíka je čierna s pálením. Jazvečík bol obzvlášť populárny medzi poľovníkmi, pre ktorých bol vždy po ruke.
Prvý klub týchto psov vznikol v Československu v roku 1937, kedy sa jazvečíci postupom času stávali čoraz viac spoločenským plemenom.
