JAKUTSKÁ LAJKA
Zoznámte sa s nezkrotenou severskou dušou, ktorá potrebuje k šťastiu veľa pohybu.
Jakutský lajka vás ohromí svojím nádherným vzhľadom a nekonečnou výdržou. Plemeno bolo vyšľachtené na ťahanie nákladu na dlhé vzdialenosti a na život v mrazivých podmienkach.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Rusko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
22 - 30 kg |
| Fena |
17 - 25 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
55 - 59 cm |
| Fena |
53 - 57 cm |
| Farba |
Biela & Čierna, Biela & Hnedá, Trojfarebná |
| Priemerný vek |
15 - 17 rokov |
| Skupina FCI | FCI V. - Špicové a primitívne plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 1 - Severské sánkové psy (s výkonnostnou skúškou) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Jakutská lajka patrí medzi plemená strednej veľkosti a často je svojimi rysmi prirovnávaná k sibírskemu huskymu. Pes má vysoké čelo a oči mandľového typu, ktoré môžu byť hnedé, modré alebo kombináciou týchto farieb. Lajka má čiernu alebo hnedú nosovú hľuzu so širokými nozdrami.
Toto plemeno má krásnu a bohatú srsť s veľmi dobre vyvinutou podsadou. Lajka má rozloženie farieb srsti, ktoré vo veľa prípadoch môže pripomínať aj border kóliu. Zafarbenie musí byť vždy v kombinácii bielej farby, najčastejšie môžeme vidieť čiernobielu variantu.
Povolená je aj čisto biela srsť. U jakutskej lajky je veľmi viditeľný pohlavný dimorfizmus. Samice sú menšie a o niečo štíhlejšie než psy, ktoré spoznáme už na prvý pohľad.
POVAHA
Jakutská lajka určite nie je pes pre lenivcov a nervóznych ľudí. Ide o hravé a zvedavé plemeno, ktoré pracuje veľmi dobre v smečkách. Nezaobíde sa bez práce a chce potešiť svojho pána.
K rodine majiteľa a deťom je jakutská lajka veľmi priateľská a lojálna, k cudzím však môže byť odmeraná a nedôverčivá. Novo prichádzajúcich oznamuje svojím intenzívnym štekaním, ale nemá sklony k nadmernému štekaní.
Je dôležité spomenúť, že povahovo sa naozaj nejedná o border kóliu, ktorá urobí všetko, čo jej vidíte v očiach. Jakutské lajky sú proste svojské, a nie každému budúcemu majiteľovi taká povaha sadne.
ZDRAVIE
Jakutka je plemeno vyšľachtené v nepriaznivých podmienkach, takže prechladnutie ako také u nej rozhodne nehrozí. Bohužiaľ, sú tu stále nejaké problémy, ktorým sa nedá predísť u žiadnych z vašich štvornohých kamarátov.
Medzi tieto problémy patrí napríklad choroba pohybového aparátu, konkrétne ťažkosti s bedrovými kĺbmi. Ďalším možným problémom môže byť hluchota alebo problémy so zrakom. Psy z chovateľských staníc sú pravidelne kontrolované špeciálnym testom, vďaka ktorému sa zistí, či pes počuje na obe uši. Celkovo sa jakutské lajky dožívajú až 17 rokov.
STAROSTLIVOSŤ
Jakutská lajka je veľmi nenáročná, pokiaľ ide o starostlivosť o srsť. Určite nie je potrebné ju vyčesávať každý deň a už vôbec nie kúpať. Srsť lajok je totiž samočistiaci, keď sa teda zašpiní, špina z nej sama odpadne.
Ďalšou výhodou je fakt, že nezapácha typickým psím zápachom. Za čo bude váš pes určite vďačný je dostatok voľného pohybu a kontakt s majiteľom. Nemusíte s ňou chodiť každý deň bežať maratón, ale za vydatnú prechádzku jej určite pridáte na šťastí.
POHYB
Yakutskej lajky majú hlboko zakorenenú aktivitu súvisiacu s ťahaním ťažkého nákladu. Ide teda o plemeno, ktoré sa nevyznačuje rýchlosťou, ale skôr vytrvalosťou. Preto bude určite vhodné pre rôzne psie športy, kde sa bude môcť poriadne vyšantiť. Môžete skúsiť napríklad canicross, scooterjöring, bikerjöring, mushing, ale aj pulling.
Naopak, na behy určené na krátke vzdialenosti sa rozhodne nehodia. Medzi ďalšie psie športy určite patrí agility a dogdancing. S lajkou môžete dokonca vyskúšať aj niektoré povely poslušnosti.
Jakutské lajky môžu byť veľmi tvrdohlavé a s tým úzko súvisí ich dôležitý výcvik. Lajky sa rady učia, s pomocou pochúťok bude váš pes vedieť veľa nových trikov a povely. Neustále opakovanie a prehnaný drill by iba spôsobilo újmu na ich citlivej duši.
HISTÓRIA PLEMENA
Prvé zmienky o jakutskej lajke siahajú do roku 1635. Predkovia dnešnej jakutskej lajky boli chovaní pôvodnými obyvateľmi severovýchodného Ruska. Jakutské lajky boli využívané predovšetkým na ťahanie sán s ťažkým nákladom, na pasenie stád sobov a občas slúžili aj ako strážcovia domova.
V svorke dokázali ťahať až 500 kilogramov nákladu. Len zriedkavo boli tieto psy používané na lov menšej zveri. Prieskumníci a cestovatelia lajkám často dávali rôzne názvy, preto ich v historických zápisoch nenájdete ako jakutskú lajku, ale skôr pod názvami omonolonská či alazevská a existuje množstvo ďalších názvov.
Prvý štandard bol vydaný až v roku 2004.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
