HOLANDSKÝ OVČIAK
Pracant a workoholik so všetkým všudy. Tohto psa určite tak ľahko neunavíte a vďaka jeho inteligencii ani neoklamete. Napriek tomu, že výcvik holandského ovčiaka je pomerne ľahký, majiteľ by nemal poľaviť a na svojich pokynoch neustále trvať.
Všeobecne ide o priateľského a vysoko lojálneho psa, ktorý by pre svoju ľudskú svorku urobil prvé posledné.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Holandsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
30 kg |
| Fena |
30 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
57 - 62 cm |
| Fena |
55 - 60 cm |
| Farba |
Strieborná žíhaná, zlatá žíhaná, sivá žíhaná, modrosivá |
| Priemerný vek |
12 - 13 rokov |
| Skupina FCI | FCI I. - Ovčiarske a honičské psy |
| Sekcia FCI | Sekce 1 - Ovčiaky (se skúšky z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Holandský ovčiak je stredne veľký pes, dobre osvalený s harmonickými proporciami. Hlava je podlhovastá, klinovitého tvaru a u krátkosrstej varianty pôsobí dojmom trojuholníka.
Mandľové a trochu šikmé oči majú tmavohnedú dúhovku a bystrý výraz. Stredne veľké uši sú vzpriamené a nosené vysoko, a to najmä pri vzrušení.
Dlhý chvost je v pohybe nesený nahor, v pokoji je naopak zvesený. Holandský ovčiak sa rozdeľuje na tri rôzne varianty, a to na krátkosrstého, dlhosrstého alebo hrubosrstého.
POVAHA
Povaha holandského ovčiaka je priateľská a veľmi lojálna.
Pes si väčšinou vyberá jedného hlavného človeka z rodiny, ktorému je nadovšetko oddaný a nerád znáša jeho odlúčenie alebo, nedajbože, zmenu majiteľa.
Pre rodinný život je tento pes ako stvorený. Dobre sa znáša aj s ostatnými psami a pri správnej socializácii aj s ostatnými zvieratami, ktoré žijú v domácnosti.
ZDRAVIE
Holandský ovčiak sa dožíva okolo 13 rokov a netrpí mnohými genetickými ochoreniami. Dysplázia lakťového a bedrového kĺbu rozhodne stojí za zmienku ako u každého väčšieho plemena a, žiaľ, ani holandský ovčiak nie je výnimkou.
Pri uchovnení psa bude rozhodne dôležitou súčasťou vykonaný röntgen, aby sa do chovu púšťali iba zdraví jedinci. Plemeno môže v pokročilom veku trpieť aj ochoreniami očí, medzi ktoré patrí aj šedý zákal.
STAROSTLIVOSŤ
Holandský ovčiak sa dokáže veľmi dobre prispôsobiť miestu, kde bude žiť, ale iba za predpokladu, že mu jeho ľudská rodina dopraje dostatok pohybu a pozornosti. Náročnosť starostlivosti o srsť závisí od toho, akú variantu plemena si zaobstaráte.
Krátkosrstí a dlhosrstí ovčiaci potrebujú pravidelné vyčesávanie, aby sa zbavili odumretých chlpov, zatiaľ čo hrubosrstá varianta si nevyžaduje toľko starostlivosti o srsť.
Všeobecne je známe, že títo psi majú mnohokrát problém s prerastenými pazúrmi, ktoré si ani o tvrdý povrch často neobrúsia. Preto bude potrebné venovať pazúrom väčšiu pozornosť.
POHYB
Je to pracant so všetkým všudy. Ovčiaci sú všeobecne veľmi aktívni psi s chuťou do života a energiou na rozdávanie. Zverený pozemok strážia tak dobre, že na ich teritórium nevnikne ani myška.
Sú veľmi inteligentní a ľahko cvičiteľní, ale napriek tomu by mal byť majiteľ dôsledný a nepovoliť, inak pes vďaka svojej inteligencii rozpozná slabosť a ľahko tak prevezme velenie v rodine.
Ovčiaci sú všeobecne všestranní psi, dokážu pracovať samostatne aj v prítomnosti ďalších kolegov. Slúžia ako služobní psi u polície alebo účinkujú v klasických kynologických športoch.
HISTÓRIA PLEMENA
Holandský ovčiak vznikol okolo 17. storočia v Holandsku, kde slúžil ako klasický pastiersky pes pri strážení a naháňaní kráv i ovčích stád, tiež na ťahanie nákladu a stráženie sliepok. Chovatelia sa všeobecne zameriavali skôr na jeho vlastnosti a pracovné využitie než na vzhľad, a preto bola jeho podoba veľmi rozmanitá.
V roku 1898 sa plemeno rozdelilo na tri varianty, ktoré poznáme dodnes, a zároveň v rovnakom roku vznikol úplne prvý štandard holandského ovčiaka. Popularita plemena stále pretrváva skôr na hraniciach Holandska, ale postupne sa rozširuje aj do USA.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
