ESTRELSKÝ PASTIERSKY PES
Jedná sa o statného, robustného a sebavedomého psa vhodného do rodiny.
Bude vám robiť skvelého spoločníka, zároveň sa uplatní v službách či pri pasení. Privíta dostatok priestoru, nie je vtieravý, ale rád sa príde pomaznať.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Portugalsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
45 - 60 kg |
| Fena |
35 - 45 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
65 - 75 cm |
| Fena |
62 - 71 cm |
| Farba |
Žíhané sfarbenie, Svetlo žltohnedá, Sivá, Žltá |
| Priemerný vek |
10 - 12 rokov |
| Skupina FCI | FCI II. - Pínčovia a knírači, molosské plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 2 - Molosské plemená typu mastifa (bez skúšky z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Estrelský pastiersky pes pripomína vďaka svojmu mohutnému vzhľadu mastifa. Má veľmi kompaktnú a silnú stavbu tela s bohatým osrstením. Lebka estrelského psa je veľká s mohutnými čeľusťami a silnými zubami.
Hrudník je dobre zaoblený, chrbát pevný a takmer vodorovný, na ktorý nadväzuje stredne vysoko nasadený chvost. Ten je bohato osrstený, siahajúci až k pätám a mierne ohnutý. Estrelský pastiersky pes môže mať krátku aj dlhú srsť v plavej, vlkosivej či žltej farbe.
POVAHA
Estrelský pastiersky pes sa vyznačuje vysokým sebavedomím, dominanciou a silou. Ide o pokojné a vytrvalé plemeno, ktoré je lojálne voči svojej rodine a dobre vychádza s deťmi. K cudzím ľuďom sa pes dokáže správať veľmi nedôverčivo a ostražito.
Napriek svojej oddanosti musí majiteľ vykazovať určitú autoritu a rešpekt, aby mohol chovať takéto plemeno. Na prechádzke sa s týmto obrom rozhodne budete cítiť bezpečne. Dokáže byť veľmi dobrým strážcom pozemku a majetku.
ZDRAVIE
Plemeno je skutočne zdravé a od prírody nešľachtené. V živote sa môže estrelský pastiersky pes stretnúť s dyspláziou bedrového kĺbu, ako väčšina molossoidných psov.
Tá väčšinou vzniká z veľkej záťaže na telo, a to najmä v šteňacom veku. Úlohu môže zohrávať aj obezita. Takíto jedinci sú vyradení z čistokrvného chovu, aj keď preukaz pôvodu im zostáva.
STAROSTLIVOSŤ
Estrelský pastiersky pes je vhodný na celoročný pobyt vonku. Má hustú srsť, ktorá obsahuje podsadu, a tá psa ochráni pred mrazivým počasím či dažďom.
Plusom je rozhodne samočistiaca srsť, ktorá nevyžaduje časté kúpanie. Naopak mínusom je každoročné pĺznutie, kedy budete musieť zaobstarať kvalitnú kefu a venovať tak psímiu kožuchu väčšiu pozornosť. Budúci majiteľ by mal dbať aj na kvalitnú stravu, ústnu hygienu a kontrolu uší.
POHYB
Naopak, jedná sa o psie plemeno, ktoré nepotrebuje prehnaný pohyb, ako napríklad hyperaktívna border kólia. Vďaka jeho mohutnej stavbe nesmie byť naopak príliš preťažovaný, veľkou záhradou však nepohrdne.
Bude rád za prechádzky a rôzne aktivity formou pasenia, lovenia či využitia v službe. Rozhodne to nie je pes vhodný pre každého, potrebuje pevnú ruku a vytvoriť si k vám rešpekt, aby mu jeho dominancia nepresiahla cez hlavu.
HISTÓRIA PLEMENA
Pôvod plemena estrelského pastierskeho psa spadá do dávnej histórie v Portugalsku z pohoria Serra da Estrela. Vo všeobecnosti je známe, že plemeno vzniklo v priebehu stredoveku, avšak priamy pôvod nie je objasnený. Ľudia sa domnievajú, že pes bol krížený spolu so španielskym mastinom. Jeho hlavným využitím v onom čase bolo najmä stráženie stáda, majetku svojich lovcov a samozrejme každodenné lovenie.
Estrelský pastiersky pes musel byť v tomto období silný a samostatný, aby prežil, a dokázal si poradiť aj sám. Až začiatkom 20. storočia sa plemeno začalo mierne rozširovať, avšak do 21. storočia bolo známe prevažne a iba vo svojej domovine. Až neskôr sa plemeno rozširovalo aj do ostatných krajín a v roku 2001 bol prvý jedinec privezený do Českej republiky. S estrelským pastierskym psom sa stretávame ojedinele.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
