DALMATÍN
Dalmatín, známy tiež ako ,,pes z filmu“, je veľmi ostražité, čulé a vyrovnané plemeno. V minulosti slúžil ako kočiarny pes, a odtiaľ tiež pramení jeho dobrý vzťah s koňmi.
S pravým výcvikom a dostatkom pohybu sa tento bodkovaný spoločník stane vynikajúcim členom vašej rodiny.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Chorvátsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
15 - 32 kg |
| Fena |
16 - 24 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
56 - 62 cm |
| Fena |
54 - 60 cm |
| Farba |
Čiernobiela |
| Priemerný vek |
10 - 13 rokov |
| Skupina FCI | FCI VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 3 - Príbuzné kmeňa, (bez pracovnej skúšky) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Dalmatíni vás na prvý pohľad určite zaujmú svojím neobyčajným vzhľadom. Ich hladká snehovo biela srsť je pokrytá čiernymi alebo hnedými škvrnami, ktoré vznikli vďaka ich genetickým mutáciám.
Zaujímavosťou je, že šteniatka sa rodia bez škvŕn, ktoré sa objavujú od desiateho do štrnásteho dňa po narodení. Ich srsť je veľmi hustá, ale bez podsady. Majú stredne veľkú atletickú postavu s elegantnou chôdzou. Ich uši sú nasadené vysoko na pomerne úzkej lebke a pes ich nosí zvesené.
Dalmatíni s čiernymi škvrnami majú tmavo hnedú farbu očí a jedinci s hnedými bodkami majú jantárovú. Psy sa vyznačujú silným krkom s rovnými chrbtami a svalnatými plecami. Ich srpovitý tenčiaci sa chvost môže dosahovať až k členkom.
POVAHA
Dalmatín je symbolom loajality, trpezlivosti, dobroprajnosti a priateľskej povahy. Je to veľmi spoločenský pes, ktorý miluje byť v prítomnosti rodiny a detí.
Dalmatíni sú psy vhodné pre aktívnych ľudí, určite im nebude stačiť len prechádzka parkom. Majú radi pohyb a učenie sa novým veciam.
Nepáči sa im tráviť dlhé hodiny sami, inak si nájdu vlastnú zábavu, ktorá sa majiteľovi zrejme nebude páčiť.
Dalmatíni sa tiež dobre rozumejú s inými zvieratami, či už ide o hydinu alebo kone.
ZDRAVIE
Dalmatíni všeobecne patria k zdravým plemenám psov, ktoré sa v priemere dožívajú dvanástich až štrnástich rokov. Samozrejme, všetko ide ruka v ruke s kvalitou života, či už z fyzického hľadiska, tak aj z psychického a zdravotného.
Mnohým chorobám je samozrejme možné predísť pravidelnými kontrolami u veterinára, kvalitnou stravou a pohybom. Bohužiaľ, u starších dalmatínov sa môže vyskytnúť dedičná hluchota a rôzne alergie na zložky krmív.
Ďalej je u nich zaznamenaná urolitiáza (močové kamene) alebo ARDS (dedičné ochorenie dýchacieho aparátu), ktoré bolo zaznamenané iba u dalmatínov.
STAROSTLIVOSŤ
Aj keď ide o veľkého psa, pre dalmatína nebude celoročný pobyt vonku stopercentne vhodný. Potrebuje úzky kontakt s ľuďmi a zvýšenú pozornosť. Zároveň nemá podsadu, ktorá by ho chránila v zimnom počasí.
Ich srsť vypadáva celoročne, ale nebojte sa, chlpy na každom rohu určite mať nebudete. Keďže sú dalmatínci krátkosrstí a bez podsady, vypadávanie je v minimálnej miere. Kefovania stačí párkrát za týždeň, inak nevyžadujú veľa starostlivosti.
Ďalej by ste mali venovať pozornosť čisteniu a kontrole uší, zubov a strihaniu pazúrikov. Čím častejšie budete tieto činnosti so svojím psom vykonávať, tým rýchlejšie si na ne zvykne a vznikne z toho jednoduchá rutina.
POHYB
Dalmatíni často vzbudzujú v ľuďoch pocit určitej tvrdohlavosti, no naopak, sú veľmi inteligentní a učenliví. Majú radi pohyb, dlhé prechádzky alebo výlety im nie sú cudzie. Ide o aktívneho a svižného psa s dobre vyvinutým loveckým pudom.
Rád stopuje alebo prenasleduje zver. Využijete ho aj v canicrosse, flyballe alebo frisbee. Dokonca ho môžete zazrieť v agility.
HISTÓRIA PLEMENA
Staré kroniky naznačujú, že dalmatíni pochádzajú z východnej časti Stredozemia, pravdepodobne z Dalmácie (Chorvátsko), odkiaľ sa rozšírili do Európy. Vo Veľkej Británii sa dokonca stali obľúbenými psami šľachty.
Prvý štandard dalmatína bol vydaný v roku 1860. Po druhej svetovej vojne bol chov dalmatínov v Československu taký nízky, že na viac ako desať rokov úplne zanikol. V roku 1970 bol založený prvý Klub chovateľov dalmatínov, a to napriek tomu, že sa v Československu nachádzali len dve psy.
