BIELY ŠVAJČIARSKY OVČIAK
Z pôvodne nechceného plemena psa, najmä kvôli jeho sfarbeniu srsti, sa vyvinul všestranný a športovo využiteľný pes pre aktívneho majiteľa alebo rodinu.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že je len ďalším typom nemeckého ovčiaka, ale nie je to tak. Hoci majú tieto psy spoločnú históriu, biely švajčiarsky ovčiak je už plne samostatným plemenom.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Švajčiarsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
30 - 40 kg |
| Fena |
25 - 35 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
58 - 66 cm |
| Fena |
53 - 61 cm |
| Farba |
Biela |
| Priemerný vek |
10 - 14 rokov |
| Skupina FCI | FCI I. - Ovčiarske a honičské psy |
| Sekcia FCI | Sekce 1 - Ovčiaky (bez pracovnej skúšky) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Biely švajčiarsky ovčiak je silné a veľké plemeno s osvaleným telom, no zároveň aj s ľahkou konštitúciou. Srsť môže byť dlhá alebo polodlhá. V obidvoch prípadoch ide o dvojitú, mierne vlnitú a priliehavú srsť s podsadou. U polodlhého typu môže byť trochu výraznejší prapor na chvoste a hriva na krku. Ako jediná povolená farba srsti u ovčiaka je biela. Nažltlá alebo akákoľvek iná se považuje za vadu.
Lebka s klinovitým tvarom má primeranú veľkosť k telu. Trojuholníkovité uši majú zaoblenú špičku, sú nesené vzpriamené a smerované dopredu. Oči sú stredne veľké s hnedou až tmavo hnedou dúhovkou. Nosná húževnatina a pysky by mali niesť čiernu pigmentáciu. Akákoľvek depigmentácia týchto miest sa bude brať ako ďalšia vada. Tiež skus by mal byť najlepšie nožnicový. Krk býva dobre svalnatý, bez laloku a harmonicky sa napája na chrbát psa. Chvost má šabľovitý tvar a je nasadený pomerne nízko. Končatiny sú pevné a zpredu rovné, s oválnymi labkami s najtmavšími pazúrmi.
POVAHA
Švajčiarski ovčiaky sú pokojné, učenlivé a poslušné psy so silným vzťahom k svojej rodine. Voči cudzím ľuďom môžu byť trochu nedôverčiví, ale nie agresívni. Ide o schopných strážcov.
Ovčiaky dokážu brániť svoju rodinu aj v prípade, že cítia hrozbu. Nie sú dominantné ani prehnane temperamentné, neusilujú o vyhľadávanie konfliktov s ostatnými psami, všetko však závisí na socializácii v šteniatkovskom období.
Nedostatok nových podnetov a situácií v mladosti môže viesť napríklad k strachopudnosti.
Ak ste začínajúci chovateľ, tak ovčiak by mohol byť tým správnym plemenom pre vás. Celkovo sa totiž odporúča začiatočníkom kvôli jeho jednoduchému výcviku a inteligentnému správaniu.
ZDRAVIE
U niektorých jedincov sa môžu vyskytovať alergie na rôzne zložky krmív. Ak sa tak stane, veterinár môže určiť, ktoré konkrétne zložky to sú a následne bude potrebné sa im vyhýbať.
Ďalej sa môžu vyskytovať problémy s dilatáciou pažeráka, ktorým možno predísť podávaním krmiva v menších dávkach častejšie počas dňa. Krmivo môžete dokonca namáčať, aby sa lepšie trávilo.
Obávaným javom je aj zápal pankreasu alebo dysplázia bedrového kĺbu. Psy z chovateľských staníc musia podstúpiť röntgen bedrových kĺbov. Jedinci s neuspokojivými výsledkami nemôžu byť zaradení do chovu.
STAROSTLIVOSŤ
Biely švajčiarsky ovčiak je vhodné plemeno na záhradu. Ak bude mať dostatok kontaktu so svojou rodinou, môže byť vonku aj celoročne. Samozrejme bude potrebovať kvalitne zateplený prístrešok počas zimného obdobia. Naopak v letnom období potrebuje dostatok vody a tieň, kde sa bude môcť skryť pred slnkom.
Určite by ste si povedali, že na základe bielej srsti bude švajčiarsky ovčiak náročný na starostlivosť, ale opak je pravdou. Srsť stačí niekoľkokrát týždenne prečesať. Počas obdobia linutia, čo je dvakrát ročne, by ste mali česať každý deň, rovnako ako u akéhokoľvek iného psa s podsadou.
Často dochádza k zámene bieleho švajčiarskeho ovčiaka s nemeckým ovčiakom, ktorý má biele zafarbenie srsti. Oba plemená sa pohybujú v rovnakej váhovej a výškovej kategórii a na prvý pohľad sú takmer nerozoznateľné. Nemecký ovčiak má len o niečo kratšiu srsť.
POHYB
Ako každý veľký pes, aj biely švajčiarsky ovčiak potrebuje dostatok voľného pohybu a možnosť vybitia energie. Len behanie po záhrade mu rozhodne nebude stačiť. Potrebuje dlhé prechádzky, záťaž a predovšetkým kontakt s majiteľom.
Je to pes vhodný na športové, ale aj všestranné využitie. Podobne ako nemecký ovčiak bude vhodný na výcvik poslušnosti alebo prácu so stopou, ktorá mu nerobí problém.
Naopak obranná práca by pre švajčiarskeho ovčiaka mohla byť problém, pretože jeho skus zvyčajne nie je taký dobrý ako u iných psov, ale závisí to od konkrétneho jedinca. Ďalšou vhodnou aktivitou je canisterapia.
HISTÓRIA PLEMENA
Ako prvý biely jedinec sa objavil v Hamburgu v roku 1882. V tej dobe boli títo psi označovaní ako bieli „nemeckí ovčiaci“. Bohužiaľ biela farba u chovateľov nevyvolávala veľké nadšenie.
Na základe farby mu boli mylne prisudzované niektoré choroby, ako je slepota, hluchota a podobne. Chovateľ Kurt Korn sa zaslúžil o zvýšenie popularity v 80. rokoch 20. storočia, kedy sa psom začalo hovoriť americko-kanadskí bieli ovčiaci. V roku 1991 sa do vtedajšieho Československa dostala prvá suka menom Bianca von Kazan.
V roku 2003 dostalo plemeno konečný názov a to „biely švajčiarsky ovčiak“. Až okolo roku 2017 sa pes stáva bežným plemenom, ktoré je možné zazrieť na ulici.
