BELGICKÝ OVČIAK
Všestranné plemeno s vysokou pracovnou motiváciou, to sú belgickí ovčiaci. Hoci nedosahujú rovnakú veľkosť ako tí nemeckí, predsa len dokážu vynikať v rovnakých úlohách.
Sú výbornými domácimi miláčikmi, zároveň ide o plemeno, ktoré vás ochráni pred čímkoľvek.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Krajina pôvodu | Belgicko |
Hmotnosť | |
Pes |
25 - 30 kg |
Fena |
20 - 25 kg |
Výška † |
|
Pes |
60 - 66 cm |
Fena |
56 - 62 cm |
Farba |
Viaceré možnosti |
Priemerný vek |
10 - 14 rokov |
Skupina FCI | FCI I. - Ovčiarske a honičské psy |
Sekcia FCI | Sekce 1 - Ovčiaky (se skúšky z výkonu) |
FCI | Štandard |
VZHĽAD
Existujú celkom štyri druhy belgických ovčiakov – malinois, tervueren, laekenois, groenendael. Všetky druhy majú spoločnú, harmonickú a silnú konštrukciu tela. Patria medzi stredne veľké až veľké plemená psov s robustnou kostrou, ale sú trochu drobnejšie než nemeckí ovčiaci.
Variácie groenendael a tervueren sú dlhosrsté, s nádherným splývavým kožuchom, bohatým hlavne v oblasti hlavy, krku ahrudníka. Majú veľmi ušľachtilý vzhľad. Varianta malinois má krátku srsť a skôr športový vzhľad. Ide o najznámejší typ belgického ovčiaka. Laekenois má tvrdú a odolnú srsť, ktorá ho chráni pred nepriaznivým počasím.
POVAHA
Belgickí ovčiaky majú veľmi temperamentnú povahu, avšak ruka v ruke s tým ide ich pracovitosť a obratnosť. Belgický ovčiak je vhodným plemenom najmä pre jednotlivcov. Je pravdepodobné, že blízky a oddaný vzťah bude mať hlavne s majiteľom.
Pri správnom výcviku toleruje a poslúcha aj ostatné členy domácnosti. Dokáže byť veľmi dobrým strážcom a ochrancom majetku a záhrady, ktorá sa stane jeho teritóriom.
Bez váhania zasiahne na obranu svojho pána. Belgický ovčiak je veľmi ostražitý a pozorný.
ZDRAVIE
Belgickí ovčiaci sa dožívajú vysokého veku, predovšetkým vďaka svojej robustnosti a pastierskemu pôvodu. Napriek tomu sa nemôžu vyhnúť niektorým chorobám. Medzi ne môže patriť rakovina, konkrétnejšie osteosarkóm, hemangiosarkóm alebo lymfosarkóm.
Ide o zhubné nádory, ktoré sa prejavujú symptómami ako strata chuti do jedla, únava, úbytok na váhe alebo výrastky pod kožou. Belgickí ovčiaci patria medzi väčšie plemená psov, ktoré môže tiež postihnúť dysplázia bedrového kĺbu.
STAROSTLIVOSŤ
Belgický ovčiak, bez ohľadu na to, ktorá varianta je na mysli, sa najviac hodí na záhradu. Ide o plemeno, ktoré celoročne vypadáva srsť a jeho pobyt na záhrade bude pre vás určite prijateľnejší. Zároveň mu zabezpečíte voľný pohyb, ktorý pes potrebuje.
Nezabudnite, že čím aktívnejší a športovo založený je váš belgický ovčiak, tým viac potrebuje kvalitnejšiu a lepšiu stravu. Kvalita krmiva je dôležitá, pretože mu môžete zabezpečiť dlhší život.
Kontrola čistoty uší, papule a očí je rozhodne nevyhnutná. Tiež by sa mali dodržiavať pravidelné návštevy veterinára. V šteniatkarskom veku sa odporúča zvýšená opatrnosť, pokiaľ ide o pohyb na tvrdom povrchu či skákanie. V tomto období psíkovi rastie pohybový aparát a je náchylnejší k nechceným problémom.
POHYB
Inak sa k plemenu bude pristupovať ako k domácemu maznáčikovi, inak ako k služobnému či policajnému psovi alebo športovému partnerovi. V každom prípade ide o fyzicky náročné plemeno, ktoré potrebuje pohyb a zaťaženie. Belgického ovčiaka určite potrápite, v dobrom slova zmysle, aj psími hlavolammi.
Hoci sa belgický ovčiak vďaka svojej vysokej inteligencii učí veľmi rýchlo, nie je odporúčaný pre nezkušených alebo začínajúcich chovateľov. U tohto plemena je dôležitá dôslednosť, konzistencia a hlavne trpezlivosť. Aby vám plemeno neprečnievalo cez hlavu, musíte si zaslúžiť jeho rešpekt.
V súčasnosti je plemeno obľúbené najmä v službách polície, vojska či súkromných bezpečnostných služieb. Belgického ovčiaka môžeme zahliadnuť aj v športovej kynológii alebo v obľúbenej agility.
HISTÓRIA PLEMENA
Belgický ovčiak, pôvodom z Belgicka, je pastierske pracovné plemeno, ktoré sa tu vyskytovalo už v roku 1650. Úlohou ovčiaka bolo presúvanie stád a ochrana dvora. Boli to drsné, statočné a pracovité psy.
Adolf Reul, profesor zooteknie, zhromaždil 117 ovčiakov a stanovil črty plemena: tri varianty srsti – dlhosrstú, krátkosrstú a hrubosrstú. Zároveň odporúčal krížiť jedincov s rovnakým typom srsti, bez ohľadu na ich zafarbenie.
Na základe toho vznikli štyri varianty belgických ovčiakov, ktoré poznáme dnes: malinois, tervueren, laekenois, groenendael.