ALJAŠSKÝ MALAMUT
Priateľské a loajálne plemeno vhodné pre aktívneho človeka alebo športovca. Malamuti milujú spoločnosť, pohyb a radia sa medzi robustné a odolné plemená psov.
Prežijú v naozaj veľkých mrazoch.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | USA |
| Hmotnosť | |
| Pes |
36 - 43 kg |
| Fena |
32 - 38 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
61 - 66 cm |
| Fena |
56 - 61 cm |
| Farba |
Sivá a biela, Tuleňovo biela, Sobol s bielou, Červená a biela, Hnedobiela, Čiernobiela. |
| Priemerný vek |
10 - 14 rokov |
| Skupina FCI | FCI V. - Špicové a primitívne plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 1 - Severské sánkové psy (bez skúšky z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Aljašskí malamuti sú stredne veľké plemeno s pevnou kosťou prispôsobenou na pohyb. Ich srsť je krátka a na dotyk hrubá s hustou podsadou, ktorá umožňuje psom prežiť v mrazivých podmienkach. V lete bývajú malamuti menej huňatí ako v zime.
Uši malamutov majú tvar trojuholníka so zaoblenými koncami a vo vzťahu k hlave môžu často pôsobiť ako malé, ale v skutočnosti sú stredne veľké. Ich oči sú vždy hnedé a majú priateľský výraz. Majú silný krk, na ktorý nadväzuje dlhý a široký chrbát. Typickým znakom je chvost, ktorý sa, rovnako ako u iných severských plemien, zužuje smerom ku špičke a je husto osrstený.
Aljašský malamut sa často zamieňa so sibírskym huskym – ten je drobnejší, ľahší a tiež nižší. Malamuti boli vyšľachtení najmä na ťahanie ťažkých nákladov, zatiaľ čo husky sú viac na rýchlosť a vytrvalosť.
POVAHA
Malamut je aktívne a temperamentné plemeno, ktoré rado rieši problémy svojou hlavou. Na druhej strane je veľmi oddaný a lojálny voči svojmu majiteľovi.
Ide o typicky smečkového psa, ktorému sa bude viesť lepšie vo spoločnosti ostatných než osamote.
S deťmi vychádza veľmi dobre, je trpezlivý a priateľský.
Avšak vzhľadom k jeho veľkosti sa odporúča vždy dohľad dospelého. V šteňacom veku je dôležitá socializácia s ostatnými členmi domácnosti, ľuďmi či miestami.
Pri prechádzkach s vašim malamutom je potrebné podotknúť, že tento pes má silne vyvinutý lovecký pud, preto bude vhodné ho mať na vodítku.
ZDRAVIE
Aljašský malamut je obzvlášť náchylný na choroby pohybového aparátu, konkrétne na dyspláziu bedrového kĺbu. Chovateľské psy sú tiež pravidelne vyšetrované na očné vady. Ako prevencia chorôb môže pomôcť kvalitná strava a dostatočná fyzická aktivita.
STAROSTLIVOSŤ
Aljašský malamut sa hodí predovšetkým pre aktívneho človeka, ktorý mu poskytne dostatok pohybu, určite to nie je ,,gaučový pes“. Tiež mu neprospieva vykúrený byt, oveľa spokojnejší bude na záhrade.
Pokiaľ ide o srst, malamuti linajú dvakrát ročne, a to hlavne na začiatku zimy a jari. Mali by ste sa teda pripraviť, že v období linania neodložíte kefu z ruky. Mimo toto obdobie vám bude stačiť vyčesávať srst niekoľkokrát týždenne, aby mohli vypadnúť staré chlpy. Ďalej samozrejme odporúčame pravidelnú kontrolu očí, papule a uší.
POHYB
Aljašský malamut určite nie je vhodné plemeno pre každého majiteľa, pretože potrebuje dostatok pohybu a spoločnosti. Je plný energie, ktorú je potrebné vybiť, aby nerobil neplechu. Obzvlášť miluje hrabanie, najmä na záhrade. Ide o plemeno, ktoré málokedy šteká, ale o to lepšie vie výť.
Aljašského malamuta nie je ťažké vycvičiť na základné povely, ale vyžaduje to správny prístup. Tento pes potrebuje vedľa seba autoritu, aby vás mohol rešpektovať. Výcvik by mal prebiehať s veľkou trpezlivosťou a s pomocou pochúťky.
Aljašský malamut je vhodný na rozličné športy ako je mushing, canicross a najmä ťahanie. S ťahaním sa odporúča začať, až keď bude dostatočne vyvinutý, čo je okolo 12 mesiacov veku psa.
HISTÓRIA PLEMENA
Aljašskí malamuti pochádzajú zo severozápadnej Aljašky a sú považovaní za jedno z najstarších severských plemien vôbec. Kmeňové skupiny týchto psov využívali na prepravu ťažkých nákladov, lov ľadových medveďov a tulení.
Malamuti pracovali predovšetkým v rámci smečky ostatných psov. Presný vek plemena aljašský malamut nie je známy, ale prvé zmienky o podobnom plemene sa objavujú už v 18. storočí.
