BALIJSKÁ MAČKA

Plemeno má genetické predispozície k menšiemu výskytu chorôb a všeobecne sa považuje za pomerne zdravé. Vaša mačka sa však môže stretnúť s ochoreniami očí, srdca, a podobne ako siamské mačky, aj so škuľavosťou. Vždy je najlepšie zaobstarať si mačiatko z overenej chovnej stanice, kde sa jedince pravidelne testujú na rôzne choroby.

Balijské mačky nie sú nijako náročné na údržbu, je to viac-menej podobné ako u každého zvieraťa s dlhou srsťou. V období línania počítajte s padaním chlpov v každom rohu a pravidelným kefovaním.

Ak máte v pláne zúčastniť sa s vašou mačičkou výstav, je vhodné ju pár dní pred súťažou vykúpať. Pozor by ste si mali dávať aj na pazúriky, ktoré majú zostať krátke.

Rovnako ako neustálu pozornosť, balinéska mačka vyžaduje aj veľa pohybu. Rozhodne sa nejedná o pecivála, ktorý by celý deň ležal na gauči pri televízii, ale samozrejme sa nájdu aj takí jedinci, hoci ich nie je mnoho. Ide o nadšených prieskumníkov, ktorí vylezú takmer kamkoľvek.

Radi pozorujú dianie v domácnosti z výšky, preto budú najšťastnejší, ak im ako majiteľ zabezpečíte dostatok preliezačiek a mačacích hračiek. Balinéske mačky si zachovávajú svoju detskú a hravú povahu až do vysokého veku.

Balinézske a siamské mačky si sú nielen podobné, ale majú aj spoločnú históriu. Siamské mačky sú totiž predkami dnešných balinézskych. Niekoľko mačiatok sa narodilo dlhosrstých, a tak sa chovatelia rozhodli plemeno ďalej šľachtiť a rozšíriť.

Spočiatku sa nazývalo iba ako dlhosrsté plemeno, a neskôr boli mačky uznané ako samostatná rasa. Schválenie štandardu prebehlo v roku 1984 v Európe. Pohyb balinézskych mačiek pripomína pohyb tanečníc z Bali, a tak vznikol aj jej názov.